Miriam Joy

Vlastne ani neviem, prečo som skončila so starým blogom. Teda možno tuším, že to bolo preto, lebo som sa dostala do fázy, keď mi bolo (a stále je) naozaj veľmi dobre a napadlo mi, že ľudia zo zásady neradi počúvajú, že sa máte fajn. Keby som písala stále len v ružových farbách, tak by to fakt nikoho nezaujímalo. My ľudia sme zvláštne tvory. Všímame si len to zlé a nejakým spôsobom nás to fascinuje a priťahuje. Oveľa väčšiu čítanosť majú články s titulkom "Zabila muža sekerou, pozor, pripájame brutálne fotky!" ako články "Po roku trápenia sa mu to konečne podarilo!" (aj keď nevieme čo). Ale teraz som tu a je mi úúplne jedno, či si ma ľudia všimnú, keď budem maxi optimistická alebo maxi pesimistická. Som náladová, tak sa s tým zmierte :) Dnes namiesto toho, aby som sedela v škole a týrala profesorov svojím mlčaním trávim už piaty deň doma v teplúčku. No teda...práve som prišla z nemocnice, ale aj tak som v teplúčku :D je vtipné, keď sa povie, že človek je doma na PN-ke, keď pritom celé dni trávi u doktorov. Viete, čo robím celé dni? Sedím pri počítači ako prilepená, aj keď nemám žiadny záujem topiť sa vo vlnách inernetu, pozerám už 500. stránku http://fuckyeahtattoos.tumblr.com a uvažujem, aké strašne fajn by bolo mať konečne tetovanie. Nuda. Fakt, už ma to doma strašne nudí, aj keď sa sama nechápem. Mala by som byť rada, že sa v škole pár dní ani neukážem, ale môj hlúpy pud zodpovednosti za každučký detail je neznesiteľný. Podarilo sa mi síce pár dní moje myšlienky úplne odseparovať od školy, no už sa to pomaly vracia...desivé :D V maturitnom ročníku je nebárs dobré vynechávať povinosti. Dobre, viem, že prešli aj väčší analfabeti ako som ja, no aj tak :D Budúcnosť ma desí! Naozaj veľmi. Už som prešla fázou zúfalstva nad výberom vysokej školy, ale teraz je tu ďalšia fáza a to prihlášky. Celý svet zrazu začína byť ozajstným. Dospeláckym. A ja namiesto toho, aby som sa stresovala, mám príliš vysokú hladinu cudzích látok z piluliek v sebe na to, aby ma čo i len najmenej zaujímalo. Nevadí, raz aj na mňa dôjde :D Teraz si môžem ísť spokojne dať sprchu, zababušiť sa späť do huňatého županu, chytiť do ruky knihu a nestresovať sa ďalej. Záviďte mi :) sayonara...